Pro-life a lekári

Hippokratová prísaha

Hippokrates z Kósu (460 pred Kr. - 380 pred Kr.)

 

Prísaha

„Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Aeskulapovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať:

Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávnostne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe aj na prednáškach aj na celej vede. Nikomu však inému. Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktoré trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore. Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia. Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami či s mužmi, či so slobodnými či otrokmi. Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom, o súkromnom živote ľudí všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám.

Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhlásenie slovenských lekárov

 

Podporujeme kroky zdravotníkov z univerzitných a fakultných nemocníc nevykonávať umelý potrat. Nepoužívame výraz prerušenie tehotenstva, lebo ide o výraz zavedený počas totalitného režimu na zatretie pravdy a falošné upokojenie svedomia. Nejde o prerušenie, ale o ireverzibilné ukončenie tehotenstva usmrtením nenarodenej ľudskej bytosti. Preto:

 

1.      Oceňujeme univerzitné a fakultné nemocnice a najmä tých lekárov, gynekológov či anesteziológov, i ďalších zdravotníkov, že kategóriu svedomia a profesionálnu prísahu  povýšili nad atmosféru pohodlia a peňazí, t. j. nad kultúru konzumnej spoločnosti. Medicínska veda a ľudská zodpovednosť v súčasnosti umožňuje posunúť moment slobodného rozhodnutia o tehotenstve k momentu  počatia ľudskej bytosti a konať zodpovedne. Medicína  a veda teda aj univerzity a fakulty a ich nemocnice musia život chrániť a nie usmrcovať.

2.      Oceňujeme liberálnych a konzervatívnych politikov (SaS, KDH, SDKÚ), že odmietli z tejto otázky vytĺkať politický kapitál a akceptovali rozhodnutie zdravotníkov univerzitných nemocníc, univerzít a ich absolventov nevykonávať potrat v dôsledku výhrady vo svedomí.

3.      Oceňujeme ministrov zdravotníctva  a sociálnych vecí a vlády SR v posledných troch volebných obdobiach, ktoré v každom období a opäť aj teraz zvýšili sociálne dávky, istoty v materstve a tým prispeli k poklesu potratov.

4.      Oceňujeme NR SR, ktorá v r. 2008 presadila obmedzenie prístupu k potratu zavedením úplného poučenia a čakacej doby, (návrh poslanca Zelníka a Muškovej) a to veľkou väčšinou koaličných a opozičných poslancov, len sedem poslancov NR SR bolo proti.

5.      Oceňujeme bývalého prezidenta Ing. R. Schustera a súčasného prezidenta doc. I. Gašparoviča, že sa postavili za kultúru života – prvý, keď odmietol podpísať zákon, liberalizujúci UPT a druhý, keď podpísal podanie na Ústavný súd proti liberalizácii potratu a keď v r. 2009 podpísal spomínanú novelu zákona o zdravotnej starostlivosti NR SR, obmedzujúcu prístup k potratu. 

 

Z bodov 1-5 vyplýva, že sme konečne problém potratu odmocnili od politiky a náboženstva. Potrat odmieta nielen kresťanstvo, ale aj judaizmus, islam a mnohé ďalšie kultúry.  Navyše Hipokrates formuloval prísahu zdravotníkov dávno pred založením kresťanstva, islamu či formulovania zásad ateizmu. Potrat nie je ani politikum ani otázka náboženstva či filozofie, ale otázka základného ľudského práva, práva na život. Toto právo chráni vyše 60 členských štátov OSN a 4 členské štáty EÚ úplným či takmer úplným zákazom potratu a naopak, len Čína, Kuba a Severná Kórea potrat úplne legalizujú či dokonca nariaďujú. Umelými potratmi bolo v SR od r. 1957 usmrtených viac ako milión nenarodených detí. Boli by to dnes naši spoluobčania vo veku od 0 – 53 rokov, mnohí by dnes mali deti.

Právo na život pred narodením zakotvuje aj ústava SR („Ľudský život je hoden ochrany už pred narodením“, Ústava SR, II. hlava, čl. 15, bod 1).  Márne by sme hľadali právo na potrat, alebo právo na smrť. Právo na potrat nemôže byť základným ľudským právom a umelý potrat mimo výnimočných medicínskych indikácií nie je ani zdravotníckym zákrokom. Preto je prirodzené, že tento nezdravotnícky zákrok, súvisiaci spravidla s finančnou, ekonomickou, bytovou alebo vzťahovou krízou, je prejavom životného štýlu a nepatria na pôdu fakultných a univerzitných nemocníc. Podporujeme preto túto snahu riaditeľov FN a UN v SR, ale najmä lekárov, ktorí nezabudli na deň svojej promócie a na obsah Hipokratovej prísahy v zmysle vzopretia sa kultúre smrti. Patrí im náš obdiv a úcta. Veríme, že sa k nim pridá čoraz viac nemocníc v SR. Vyzývame naše Univerzitné a fakultné nemocnice a absolventov našich vysokých škôl, aby volili namiesto konzumnej spoločnosti kultúru života a potraty na žiadosť nevykonávali.

 

V Bratislave, dňa 1. 2. 2011

 

P.T.

Uvedené Vyhlásenie podpísalo dňa 1. 2. 2011 spolu 40 profesorov lekárskych a sociálnych vied,

z toho rektori oboch zdravotníckych vysokých škôl a dekani všetkých 4 lekárskych fakúlt v Slovenskej republike.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhlásenie

o uplatnení výhrady vo svedomí zdravotníckeho pracovníka

 

Ja, dole podpísaný ________________________________, narodený ________________, zamestnanec zdravotníckeho zariadenia _____________________________________________, so sídlom __________________________________,

 

NA ZÁKLADE

 

článku 24 Ústavy Slovenskej republiky; článku 9 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; článku 10 Charty základných práv Európskej únie*; podľa §12 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o  zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; ods. 3 časti Zdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania, Prílohy č.4 Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, ktorý je súčasťou zákona č. 578/2004 Z. z.  o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

 

VYHLASUJEM,

že ako zdravotnícky pracovník nebudem vykonávať alebo sa spoluzúčastňovať

 

5 na úkonoch smerujúcich k umelému prerušeniu tehotenstva,

5 na úkonoch smerujúcich k sterilizácii,

5 na úkonoch smerujúcich k asistovanej reprodukcii,

5 alebo na iných úkonoch, ktoré odporujú môjmu svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života.

 

 

______________________dňa______

Podpis zdravotníckeho pracovníka


 

_____________________ dňa____________

Prevzal za zdravotnícke zariadenie

 

 

 

* Právo na výhradu vo svedomí je ľudské právo upravené okrem iného aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Sloboda využitia výhrady svedomia v medicíne je upravená aj Rezolúciou č. 1763 Rady Európy.